Dňom 18. 06. 2016 nadobudne účinnosť nový zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov.


Pri rozlíšení medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním je rozlišujúcim prvkom skutočnosť, že v prípade vyslania ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby. V prípade zahraničnej pracovnej cesty sa nejedná o cezhraničné poskytovanie služieb, teda zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale spravidla nie v prospech tretej osoby (napr. zamestnanec sa zúčastňuje obchodného rokovania, školenia, t.j. svojou činnosťou nekonkuruje zamestnancom na území iného štátu).

Rozdielnym je aj inštitút súhlasu zamestnanca, kde vyslanie zamestnanca je podmienené jeho súhlasom, resp. dohodou o vyslaní, zatiaľ čo inštitút pracovnej  cesty umožňuje vyslať zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu aj bez jeho súhlasu. Ďalší rozdiel medzi pracovnou cestou a vysielaním zamestnancov v rámci poskytovania služieb je, že počas trvania pracovnej cesty má zamestnanec tie pracovné podmienky, ktoré má dohodnuté u svojho „domáceho“ zamestnávateľa, zatiaľ čo v prípade vyslania v rámci poskytovania služieb je zamestnávateľ povinný garantovať pracovné podmienky tzv. tvrdého jadra, resp. výhodnejšie pre zamestnanca (zväčša v prípade zamestnancov vyslaných z územia SR pracovné podmienky štátu hostiteľského zamestnávateľa).

Otázku, či je zamestnávateľ povinný pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu požiadať príslušný úrad sociálneho zabezpečenia o vystavenie formulára PD A1 na čas trvania tejto pracovnej cesty, upravujú koordinačné pravidlá v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, konkrétne Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nie predpisy pracovného práva.
 

Zákon upravuje:

 a) pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a

b) povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.
 

Povinnosti domáceho zamestnávateľa

Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti poskytnúť informácie na účely identifikácie vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.

Predmetným zákonom sa zároveň mení ustanovenie § 5 Zákonníka práce upravujúce vysielanie zamestnanca. § 5 Zákonníka prác sa dopĺňa novými odsekmi 4 a 5, ktoré ustanovujú, čo sa považuje za vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb a kto sa považuje za vysielajúceho zamestnávateľa.

Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ na základe písomnej dohody, ktorá musí obsahovať najmä

a) deň začatia a skončenia vyslania,

b) druh práce počas vyslania,

c) miesto výkonu práce počas vyslania,

d) mzdové podmienky počas vyslania.

V prípade dočasného pridelenia zamestnanca musí tieto náležitosti obsahovať dohoda o dočasnom pridelení (§58 ods. 5 Zákonníka práce).

Novým spôsobom sa vymedzuje pojem vyslaný zamestnanec tak, že je ním:

a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v SR pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte EÚ,

b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte EÚ pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v SR.

Domáceho zamestnanca možno vyslať len na základe písomnej dohody, ktorá obsahuje minimálne tieto informácie:

• deň začatia a skončenia vyslania,
• druh práce počas vyslania,
• miesto výkonu práce počas vyslania,
• mzdové podmienky počas vyslania.

Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.

V prílohe nájdete prehľad základných pracovných podmienok v členských štátoch EÚ, ktoré musí slovenský zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi vyslanému do iného členského štátu EÚ.

Prehľad pracovných podmienok v členských štátoch EÚ nájdete aj na stránke: http://www.eures.sk/zivotne_podmienky.php..
alebo na stránke :   http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=726&langId=en